Kingdom Come: Deliverancia II: Stredoveký emočný nárez bez servítok a horúci ašpirant na hru roka

Sedem rokov. Sedem dlhých rokov sme žhavili svoje herné počítače a herné notebooky a čakali, až sa na nás Jindra zase príde pozrieť a on sa naozaj štvrtého februára konečne ukázal. A bolo to úplne epické. Jeho nové dobrodružstvo nás tentokrát zavedie do malebnej krajiny Českého raja s dominantným hradom Trosky a neskôr do bohatej Kutnej Hory s jej striebornými baňami. Warhorse Studios nám sľubovali, že dvojka bude „taká hra, akú sme chceli urobiť už jedničku“. A viete čo? Rozhodne neklamali. Hra je vo všetkých smeroch vylepšená. Súbojový systém je plynulejší a prístupnejší. Grafika berie dych na každom kroku. Príbeh vás vtiahne a nepustí až do záverečných titulkov. A český dabing v podaní známych hereckých tvárí dodáva celému zážitku autentickosť, ktorú inde nenájdete. V tejto recenzii vám prezradím, prečo stojí Kingdom Come: Deliverance II za každú minútu vášho času a prečo je právom považované za jednu z najvýznamnejších hier tohto roku. Nasaďte krúžkovú zbroj, pripravte si meč a vydajte sa so mnou do roku 1403, kde sa začína písať náš príbeh...

Plynulá nadväznosť na prvý diel

Ak ste hrali jedničku, tak viete, že Jindra začínal ako úplný ním a neskúsený dedinský balík. Aj keď to bol syn kováča, tak viac ako o kováčske remeslo sa zaujímal o pitky s kamarátmi a iné neplechy. Potom ale prišiel osudný deň. Vojsko kráľa Žigmunda vtrhlo do Skalice a vypálilo ju. Henrichovi rodičia sú zabití priamo pred jeho očami a on sám ťažko unikne s holým životom. Z normálneho dedinského chlapca sa razom stáva muž s jediným cieľom – pomstiť smrť svojich rodičov. V hlave má dve mená - Ištván Tóth a Markvart von Aulitz. Počas svojho dobrodružstva sa dostane do Ratají, kde sa po sérii zvláštnych príhod dostane do služieb pána Racka Kobylu. Neskôr dokonca je za trest pridelený ako osobná páža Jána Ptáčka z Pírkštejna, ktorý je dedičom Ratají. Aj keď začínajú ako takmer nepriatelia, postupne sa z nich stanú priatelia. Spoločne zažívajú najrôznejšie dobrodružstvo. Od lovov divokých ošípaných až po divoké pitky v miestnych krčmách. Henrich postupom času odhaľuje väčšie sprisahanie. Za útoky v Posázaví je zodpovedná skupina lapkov a kumánov, ktorí sú platení Žigmundovým zlatom. Pracujú pre kráľa Žigmunda, ktorý si chce podmaniť České krajiny. Strhne sa niekoľko bitiek, lapkovia dokonca aj obsadia spojenecký hrad. Všetko ale končí šťastne - vyhnaním škodcov z pozemkov pánov z Lipé. Ján Ptáček v sprievode Henricha je vyslaný ako posol na hrad Trosky. Má doručiť dôležitý list tamojšiemu pánovi Otovi z Bergova. A práve tu sa prvý diel končí. Druhý diel ale začína presne v tomto bode. Henrich a Ján Ptáček sú na ceste k hradu Trosky s dôležitým posolstvom. Vtáčik chce dokázať Hanušovi, že dospel a dokáže prevziať zodpovednosť. Je preto kľúčové, aby sa nič nepokazilo... Ale to by nebol Ján Ptáček.

Príbeh pokračuje vo veľkom alebo Audentes Fortuna k*rva j*bat

Keby som sa mala venovať iba príbehu druhého dielu, táto recenzia by bola asi tak na tridsať stránok. Príbeh je naozaj dlhý, spletitý a textu je v hre snáď viac ako v Baldur's Gate III. Zhrniem vám preto obsah bez zbytočných spojlerov, aby som vás neochudila o niekoľko nemilých prekvapení. Ak si totiž myslíte, že poznáte dobre naše dejiny a nič vás neprekvapí, tak prekvapí. Cesta Henricha a Jána Vtáčika k hradu Trosky začína nádejne. Vtáčik má konečne šancu dokázať Hanušovi, že už vyrástol z divokých rokov plných vína a ľahkých žien. Osud je však proti nemu. Družina je prepadnutá, väčšina členov pobitá a naši hrdinovia sotva uniknú živí. Ocitajú sa v divočine Českého raja bez zásob a vybavenia. Z diplomatickej misie sa stáva boj o holý život. Po útrapách sa dvojica konečne dostáva na Trosky. Tu Henrich zisťuje, že miestny pán Ota z Bergova má svoje vlastné plány a ako veľmi politika dokáže byť špinavá. Napätie medzi vernosťou kráľovi Václavovi a podporou jeho ambiciózneho brata Žigmunda rozdeľuje českú šľachtu na dva tábory. Príbeh sa čoskoro presúva do Kutnej Hory a jej okolia. Toto bohaté mesto sa stáva centrom mocenských hier. Strieborné bane priťahujú pozornosť Žigmundových agentov. Kontrola nad kutnohorským striebrom môže rozhodnúť o osude celého kráľovstva. Henrich sa tu zapája do zložitých intríg. Stretáva tu množstvo zaujímavých postáv vrátane známych českých šľachticov. Jeho schopnosti sú stále viac cenené a dostáva sa k dôležitým úlohám. Ján Ptáček medzitým dospieva v rozvážneho muža. Jeho pôvodná ľahkovážnosť ustupuje politickej prezieravosti. Postupne sa stáva kľúčovým hráčom v mocenskom boji o český trón. V pozadí sa tiež odohráva začiatok náboženskej reformy. Stále viac hlasov sa ozýva proti skorumpovanej cirkvi a jeden z najvýznačnejších hlasov je samotný kazateľ Ján Hus. Spoločne s Henrichom sa dostanete do mnohých bitiek, ako na strane obrancov, tak aj útočníkov. Hra vás pretiahne emočnou jazdou, kde vám ide doslova na každom kroku o život. A nielen o váš život, ale aj o životy vašich spojencov, priateľov i lások.

Okrem veľkých bitiek rieši Henrich aj osobné drámy. Hľadá nových priateľov a možno aj lásku. Vyšetruje zločiny, odhaľuje sprisahanie a zachraňuje nevinných. Jeho povesť rastie s každou úspešnou úlohou. Okrem veľkých bitiek rieši Henrich aj osobné drámy. Hľadá nových priateľov a možno aj lásku. Vyšetruje zločiny, odhaľuje sprisahanie a zachraňuje nevinných. Jeho povesť rastie s každou úspešnou úlohou. Žigmundove vojenské jednotky postupne obsadzujú české územie. Napätie sa stupňuje a prichádza rozhodujúci okamih. Henrich musí voliť - ale ide si vôbec vybrať? Alebo sa iba pripojiť k menšiemu zlu... Príbeh vrcholí v dramatickom finále. Tu sa prepoja všetky dejové línie. Henrich konečne pochopí širší obraz udalostí. Lenže toto poznanie prichádza za vysokú cenu. Hra neponúka čiernobiele videnie sveta. Každá z hlavných postáv má svoje motivácie a svoje pravdy. Záleží len na hráčovi, ktorý pohľad na zložitú historickú situáciu prijme za svoj.

Kto vlastne som vo víre veľkých udalostí?

Hra sa odvážne púšťa aj do temných stránok stredoveku. Židovský pogrom je vyobrazený s otrasnou priamosťou. Hráč vidí, ako rýchlo sa môže šíriť nenávisť a kam až môže dôjsť davová hystéria. Náboženský fanatizmus sa objavuje v rôznych podobách. Od pokryteckých odpustkov až po prenasledovanie tých, ktorí spochybňujú cirkevnú autoritu. Jindra je svedkom toho, ako sa viera môže stať nástrojom manipulácie. Stredoveká justícia je krutá a často nespravodlivá. Mučenie je bežnou vyšetrovacou metódou. Telesné tresty a verejné popravy sú súčasťou každodenného života. Hráč musí rozhodnúť, či sa tomuto systému prispôsobí. Postavenie žien v stredovekej spoločnosti je ďalšia náročná téma. Jindra stretáva ženy rôzneho postavenia - od prostých sedliackych dievčat po šľachtičné. Každá z nich musí čeliť iným, ale vždy významným obmedzeniam. Vojnové zločiny a beztrestnosť mocných sú všadeprítomné. Vraždenie civilistov, znásilňovanie a plienenie sú bežnou taktikou Žigmundových žoldnierov. Hra ukazuje vojnu bez príkras. A aj keď som sa pri hre naozaj veľa, ale veľmi nasmiala, hra mi vždy z času na čas pripomenula, ako temnou dobou stredovek bol. A hlavne v druhej polovici vám bude aktívne hádzať do cesty morálne dilemy. Jindra dostane príležitosť sa pomstiť - niekoľkokrát. Nie je to ale také jednoduché. Je pomsta spravodlivá, alebo vás robia rovnakými ako vaši nepriatelia? Kedy sa stávame tým, proti čomu bojujeme? Kam až siaha naša zodpovednosť za vlastné činy? Jindra často stojí medzi voľbou menšieho a väčšieho zla. Neexistujú jednoduché riešenia, len ťažké rozhodnutia. Je hodnota človeka daná jeho pôvodom, alebo jeho skutkami? V čase, keď o vašom osude rozhodovalo, do akej rodiny ste sa narodili, hra túto tému opakovane skúma. Akú cenu má ľudský život? Počas vojny sa táto hodnota drasticky mení. Jindra vidí, ako ľahko mocní obetujú životy prostých ľudí. Kde leží hranica medzi osobnou cťou a vyšším dobrom? Niekedy je potrebné špiniť si ruky, aby sa dosiahla spravodlivosť. Koľko morálnych kompromisov je ale prijateľných? Niekoho to možno už môže nudiť alebo to pôsobiť na silu, avšak mne to dodalo úplne inú hĺbku. On keď je človek potom donútený zamyslieť sa nad vlastnými rozhodnutiami, prípadne sa naozaj pozrie do štatistík hry, tak je koľkokrát aj sám prekvapený. Koľko krvi, krádeží a hriechov máte za sebou pri svojom prechode hrou vy?

Pisateľský skvost

Ak existuje niečo, s čím mám v poslednom čase problém, sú to texty v hrách. Poznáte ten pocit, keď sa na nejakú hru strašne tešíte, pustíte ju a za pár hodín máte pocit, že čítate nejakú fanfikciu pacienta po lobotómii? Áno, pozerám sa hlavne na teba, Veilguard. Tak toto vám ale v KCD II nehrozí. Celá hra je napísaná tak, že pôsobí prirodzene a autenticky. Postavy sa správajú a hovoria uveriteľne. Nenarazila som snáď na jediný umelo pôsobiaci rozhovor. Dialógy sú písané s citom pre slovenčinu. Jadrná stredoveká reč plná šťavnatých nadávok vás rozosmeje. Rytieri, mešťania i sedliaci hovoria každý svojim spôsobom. Poznáte, kto je vzdelaný a kto nevie, čo je písmo. Postavy prirodzene prechádzajú od humoru k vážnym témam. Všetko plynie, ako keď počúvate skutočný rozhovor. Vedľajšie postavy nie sú len kulisou. Každá má svoj príbeh a hlavne svoju osobnosť. Dokonca aj tie na prvý pohľad „otravné postavy“ mi rýchlo prirástli k srdcu a bála som sa o ne. Postavy sa vyvíjajú a menia. Priatelia vás môžu zradiť, nepriatelia sa stanú spojencami. V živote nie je nič čiernobiele. Aj tí najhorší ľudia majú svoje dôvody. Aj tí najlepší niekedy urobia strašné veci. A hra vám to podá tak, že ich dokonca aj chápete.

Starí známi v novom kabáte

Veľmi som ocenila, že sa hry vrátili starí známi. Hlavne môj obľúbenec Bohuta, pre ktorého mám slabosť už od neslávneho kázania v Úžiciach. Bolo celkom prekvapenie, keď práve on bol vyslaný, aby vypátral Hindru a pána Vtáčika. Ale rozhodne veľmi vítané prekvapenie. Dozvedela som sa o ňom množstvo nových vecí, ktoré z Bohuty urobili viac, než len večne ožralého frátera, čo rád hreší. Ukázal aj múdrosť, súcit, vtip a hlavne lojalitu voči tým, ktorých má rád. Bolo skvelé sledovať, ako rastie jeho vzťah k Henrichovi a ako sa pre neho stáva akúsi otcovskou figúrou. Prítomnosť Hanuša z Lipé a Racka Kobyly som očakávala, ale urobilo mi radosť, akým spôsobom sa v hre objavili. A potom je tu samozrejme môj milovaný Ján Ptáček, ktorého zbožňujem už od prvého dielu. Prerod zo sebeckého namysleného fracka, ktorý myslí len spodnou časťou tela, do zrelšieho muža, bola radosť sledovať. A to, ako sa vyvíja vzťah medzi ním a Henrichom (či už priateľský alebo romantický) bola doslova slasť.

Trošku osekaná romantika

Áno, áno, ja viem. Toto nie je Dragon Age, Mass Effect ani Baldur's Gate III. Nemôžem čakať extrémne prepracované vzťahy, nekonečné intímne scény, bozky na vyžiadanie a podobné interakcie. Veď už v jednotke romantika nehrala zase až takú veľkú úlohu. A rovnako, trošku ma zamrzelo, že romance pôsobia tak nejako.. nedorobene. Pretože sa udalosti z dvojky odohrávajú len pár týždňov po jednotke, asi väčšina hráčov mala romancu s Terezou. Hra ponúka možnosť zostať Teréze verný a hovoriť o nej ako o láske svojho života, s ktorou chce Jindra založiť rodinu. Avšak na tých, ktorí chcú preskúmať iné možnosti, vývojári tiež mysleli. Počas toku udalostí sa Jindra zoznámi so trochu staršou Katarínou, ktorá zachráni život a ona mu to potom oplatí. Jindrovi tiež môže padnúť do oka mladá statočná šľachtičná Róza počas potuliek po Kutnej Hore. Milá a priamočiara Klára môže Henrichovi učarovať počas misie na Nebákove. A hoci misie súvisiace s nimi boli super, romantika postráda hĺbku. Jediná romanca, kde som naozaj videla vývoj a trošku väčšiu hĺbku, bola romantická linka s Jánom Ptáčkom. Pretože s ním Jindra interaguje hneď od začiatku a po celú dobu, môžete postupne sledovať vďaka vašim voľbám prerod priateľstva v niečo viac. A úprimne, táto romanca je jednoducho môj kánon. Ale rovnako ako u dievčat vyššie, po vyvrcholení celej romantickej linky už sa s Jánom nemôžete ani poriadne porozprávať. Čo trochu zamrzí. V hre samozrejme nechýba ani lazebnica a množstvo príležitostí si nezáväzne vrhnúť.

Ťažká dráha zlodeja

Ak ste v jednotke boli totálne zlodejské eso, vykradli ste celé Rataje vrátane oboch hradov a ešte ste bez povšimnutia vybrali vrecká Hanušovi, v dvojke možno budete mať celkom utrum. Keď sa rozhodnete podľahnúť pokušeniu a "vypožičať si" niečí majetok, nepočítajte s tým, že to zostane bez povšimnutia - a to aj v prípade, že vás pri tom nikto nechytí. Ak vytiahnete z vrecka kľúč od truhiel chudáčkovi dedinčanovi, zatiaľ čo sa omámený alkoholom váľa na stole v hostinci, po vytriezvení si to všimne. A logicky vymení zámok pri truhliciach aj od dverí svojho domu. Takže vám kľúč nebude k ničomu. A keď sa stanete postrachom celej dediny a veci sa strácajú častejšie, ľudia znervózni, zamykajú častejšie a dokonca môžu povolať viac stráží. Systém navyše múdro rozlišuje, koho ste okradli. Ukradnúť bochník chleba sedliakovi vám možno prejde s pokrčením ramien stráží, ale skúste si "vypožičať" strieborný pohár od šľachtica, a biricu vás budú naháňať ako divokú zver! Je to vlastne celkom spravodlivé, nie? Roztomilé je tiež sledovať, ako obyvatelia reagujú na malé detaily. Ak necháte otvorené dvere, ktoré niekto pred chvíľou zamkol, vzbudí to podozrenie. Majiteľ najprv skontroluje, či niečo nechýba, a ak áno, hneď vie, koho má podozrievať - toho divného chlapíka v kapucni, čo sa pred chvíľou plížil okolo!

Zabíjať už nie je tak jednoduché

A samozrejme to funguje aj v prípade, že niekoho zbavíte života. Akonáhle sa nájde mŕtvola, ľudia človeka oplakávajú a začnú vraždu ihneď vyšetrovať. Aj keď bez povšimnutia nalejete do kotlíka s jedlom jed, môže sa stať, že vás stráže vypátrajú. Predsa len je Jindra cudzinec a tí sú hneď podozriví najviac. Avšak niekedy vám to aj môže prejsť. Pri prechádzke takou dedinou potom môžete začuť rozhovory o tom, ako ich Boh trestá za hriechy a odporúčania, nech ste opatrní a nikam nechodíte sami, pretože tu nie je bezpečné. Na druhú stranu, systém niekedy funguje až príliš horlivo. Môžete pomôcť žene nájsť stratenú vnučku, zachrániť ju pred istou smrťou a stať sa hrdinom dňa. Ale potom si v únave ľahnete na jej posteľ, aby ste si oddýchli, a ona na vás bez váhania pošle stráže. Alebo strávite romantické chvíle s lazebnicou v kúpeľoch, a keď je po všetkom, udá vás biricám, pretože ste prekročili zatváraciu dobu – aj keď vás tam sama držala! Napriek tomu je úžasné vidieť, ako v hre fungujú príčiny a následky. Ľudia si pamätajú, čo ste urobili (alebo neurobili), hovoria o vás za vašim chrbtom a podľa toho s vami jednajú. Povesť sa šíri ako mor po dedine as ňou aj váš vplyv. Môžete sa stať uznávaným členom komunity, ku ktorému ľudia pozerajú, alebo obávaným výtržníkom, pred ktorým matky schovávajú deti. Je to na vás – a presne takto by RPG hra mala fungovať.

Zločin a trest

Zatiaľ čo v prvom diele Jindrovi za prešľapy proti zákonu hrozilo maximálne tak väzenie, v druhom diele už ide celkom do tuhého. Evidentne urobiť prešľap na Trosecku či Kutnohorsku nie je rovnaké ako v Posázaví! Akonáhle vás chytí pri nekalosti, stredoveká spravodlivosť ukáže svoju neľútostnú tvár. Skúste ukradnúť kura a môžete sa ocitnúť v kláde na návsi, kde sa na vás budú chodiť pozerať miestni a možno schytáte aj ranu zhnitým jablkom do tváre. Pre drobné prehrešky vás strážcovia poriadku môžu ociachovať – doslova vypáliť znamenie na vašej koži, aby každý videl, že ste loter. A pre tých, ktorí si trúfnu na naozaj závažné zločiny ako vražda šľachtica alebo pytliactva? Tam už čaká iba jeden trest – oprátka. Videla som Hindru visieť na šibenici po nešťastnej lúpeži, ktorá sa zvrtla, a verte mi, vývojári sa neostýchali ukázať všetky detaily. Najdesivejšie na tom celom je, že každý trest zanecháva na Jindrovi stopy – jazvy od ciachu zostávajú, ľudia si pamätajú vašu hanbu, a niektoré dvere sa vám už nikdy neotvoria. V Kingdom Come II nie je zločin hrou - je to stávka o Jindrov život a budúcnosť.

Hor sa do bitky

To, že súbojový systém je úplný unikát, vieme už od jednotky. Zložitý unikát. Ale pretože v druhom diele už Jindra nie je žiaden jouda - predsa len stál už vo veľa bitkách ako ostrieľaný mazák, súboj už nie je taký ťažký. Ako je to možné? Oproti prvému dielu sa systém zjednodušil a sprehľadnil. Namiesto šiestich smerov útokov máte teraz štyri – sek zhora, sprava, zľava a novo bodnutie namiesto spodných útokov. Znie to jednoducho, ale keď v zápale boja musíte premýšľať, odkiaľ príde nepriateľov útok, ako ho vykryť a zároveň plánovať svoj protiútok, začnete sa potiť rovnako ako Jindra vo svojej plátovej zbroji. A predsa, boj s mečom ma v tomto diele začal skutočne baviť. Medzisúbojový repertoár rozšírili aj halapartne, sudlice a kopije – zbrane, ktoré si držia nepriateľa od tela, ale v tesnom priestore sú nemotorné ako krava na ľade. Keď už hovoríme o blízkom boji, nezabudnime na prepracované kombá – správna sekvencia úderov môže skončiť úderom hlavice meča do tváre súpera, čo je pohľad, ktorý zahreje pri srdci. Môžete sa tiež vyhecovať bojovým pokrikom - nič nepomôže tak ako poriadne si zarevať pred tým, než rozsekáte súpera. A vedľa vznešených pokrikov ako „Boh to žiada!“ si môžete tiež farbisto zanadávať alebo súperom oznámiť „Ja mám hlad!“. Pre tých, ktorí dávajú prednosť likvidácii z tieňov, je tu stále možnosť zakrádania a tichých likvidácií. Oproti prvému dielu ale pribudol tretí zmysel, ktorým vás môžu nepriatelia odhaliť – čuch. Áno, ak sa niekoľko dní nekúpete, môžu vás nepriatelia doslova ucítiť skôr, než vás uvidia. Toto nie je len vtipná drobnosť, ale praktická herná mechanika, ktorá vás núti občas navštíviť kúpele, pokiaľ chcete zostať v tieňoch neodhalení.

Tri, dva, jedna…pal!

A teraz k tej vzrušujúcej novinke - konečne môžete nepriateľom poslať pozdrav aj na diaľku! Popri osvedčenom luku pribudla kuša – pomalšia, ale smrteľnejšia sesternica, ktorá dokáže prestreliť aj slušné brnenie. Mám pocit, že kuši si hráči vyložene vyplakali, pretože to bola jedna z hlavných pripomienok k prvému dielu. A potom je tu tá kontroverzná píšťala – prvá palná zbraň, ktorá robí taký rámus, že o vašej prítomnosti vie celé údolie. Úprimne? Nabíjanie trvá snáď celú večnosť a mierenie pripomína skôr modlitbu ako presnú streľbu. Keď konečne vystrelíte, projektil letí viac-menej, kam sa mu zachce, ale ak náhodou trafíte rytiera, padne ako podťatý, nech má akúkoľvek zbroj. Realistické? Asi áno. Praktické? Ani náhodou. A skúste si s tým obchodom uloviť v lese zajaca, aby ste dostali achievement. Nemožné.

Bez koňa ani ranu

Kto by sa chcel belhať po kopcoch Českého raja pešo, keď môže cválať na vernom ori! Váš kôň nie je len živý prepravný prostriedok – je to parťák, ktorý vás odprevadí na všetkých cestách. Čím viac spolu jazdíte, tým je váš vzťah silnejší, a to sa prejaví aj na výdrži vášho štvornohého priateľa. Asi vás poteší, že Šedivka, vaša verná kobylka z prvého dielu, vás môže sprevádzať aj na tomto dobrodružstve. A keď s ňou najazdíte dostatočný počet kilometrov, dokonca bude jedným z najlepších koní v hre vďaka skrytému perku. Novinkou, ktorá poteší unavené nohy, sú vozidlá – konečne sa môžete pohodlne uvelebiť na valeriány alebo dokonca vo vnútri a nechať sa viezť krajinou ako pán. Priznám sa, že som si neraz pripadala ako stredoveký magnát, keď som prechádzal okolo sedadiel, zatiaľ čo Jindra si hovel v prepravnom vozidle. Na druhú stranu jazda na vozidle je skôr pre samotný zážitok, než pre pravidelné cestovanie. Vozidlá totiž idú pomaly, zastaví ich každá prekážka a v dedine, kde asi hodinu čakajú na cestujúcich, ich nie vždy zastihnete.

A čo sa týka cestovania vo viacerých ľuďoch, vďaka bohu, vývojári pridali skvelú funkciu. Keď stretnete NPC, ktoré potrebujete nasledovať – či pešo alebo na koni, stačí stlačiť kláves Alt a Jindra sa automaticky drží v jeho stopách. Žiadne ďalšie kľučkovanie medzi stromami alebo neustále upravovanie rýchlosti – váš Jindra jednoducho ide alebo ide, kam je treba. Táto drobnosť mi ušetrila toľko frustrácie, že by som objala každého vývojára, ktorý sa na nej podieľal! A keď je cesta príliš dlhá alebo nudná? Rýchle cestovanie vás prenesie k cieľu za zlomok času - samozrejme s rizikom, že po ceste narazíte na lapky alebo inú nepríjemnosť. Ale to už sme zvyknutí, že obyčajná cesta z bodu A do bodu B môže byť sama o sebe životným dobrodružstvom! Oproti prvému dielu sa ale pri rýchlom cestovaní môže stať oveľa viac vecí, než len to, že vás prepadnú lapkovia. Oveľa častejšie stretnete zaujímavé NPC, niekedy aj s úlohou. A dokonca môžete stretnúť aj samotnú smrť.

Henrich, práca všetkého druhu

Myslíte, že stredovek bol len o zabíjaní banditov a naháňaní nepriateľov? Omyl! Jindra môže byť rovnako zaneprázdnený ako dnešný workoholik s tromi side-joby. Vezmite si napríklad kováčstvo – zabudnite na nudné klikanie na ikonky. Tu rozpálite vyheň do ruda, žeravíte železo do správnej teploty a potom vediete každý úder kladivom s precíznosťou hodnou majstra. S každým zvonivým dopadom sa pred vašimi očami formuje čepeľ sekery alebo podkova. Je to ako virtuálna terapia - a navyše si ukujete zbraň, ktorá prekoná všetko, čo nájdete v obchodoch! Keď práve nemlátite do nákovy, môžete svoje šťastie skúsiť v kockách. Verte mi, že nie je lepší pocit ako keď oberiete nafúkaného šľachtica o posledný groš, zatiaľ čo sa tvárite, že ste to urobili obyčajnou náhodou. Ťažko sa potom čudovať, že som v tejto minihre stratil desiatky hodín a niekoľko virtuálnych majetkov. Pre pokojnejšie povahy je tu alchýmia – zber bylín dostal vylepšenia v podobe možnosti sušenia. Bylinkárstvo pripomína trochu meditáciu - surfujete malebnou krajinou a hľadáte vzácne rastliny. Varenie elixírov je potom oveľa príjemnejšie ako v prvom diele – kotol sa varí sám a vy nemusíte neustále dúchať ako zbesilý. Dokonca vám hra odpustí aj drobné chyby počas prípravy, takže sa nemusíte báť experimentovať.

Pokiaľ túžite po vzrušení, vydajte sa na lov. Srnky a kance síce o pude sebazáchovy zrejme nikdy nepočuli (idú vám prakticky naproti), ale pocit, keď sa vraciate do dediny s batohom plným mäsa, je na nezaplatenie. Len si dajte pozor, aby vás nechytili kráľovskí hájnici – pytliactvo sa trestalo rovnako prísne ako krádež! Neulovili ste len zverinu, ale tiež by ste ju radi premenili na chutný pokrm? Žiadny problém! Sadnite si k ohnisku, vytiahnite kotlík a môžete začať s kulinárskym umením stredoveku. Hra vám ponúka možnosť pripraviť si vlastné jedlo z nazbieraných surovín – mäso môžete buď jednoducho upiecť, alebo z neho vykúzliť výživnejší pokrm pridaním byliniek a ďalších ingrediencií. Pozor ale na pokazené suroviny - stredoveká hygiena nepoznala chladničky, a tak sa mäso rýchlo kazí. Čerstvo uvarené jedlo nielen zaženie Henrov hlad, ale tiež doplní energiu a môže poskytnúť dočasné bonusy k štatistikám. Pre súťaživé duše sú tu preteky na koňoch, kde môžete ukázať, ako skvelého oru ste si vychovali, alebo strelecké súťaže, kde dokážete presnosť svojho oka. A keď máte chuť si len tak zmerať sily s kamarátmi, ponúkajú sa priateľské súboje v pästných zápasoch – pravda, občas skončíte s monoklom, ale česť a povesť nekompromisného bitkára stojí za to. Všetky tieto aktivity pritom nie sú len zábavné odbočky - Jindra sa v nich zlepšuje a získané zručnosti potom využije v hlavných úlohách. Keď dokážete ukovať kvalitný meč, možno vám to otvorí dvere u miestneho kováča. Keď budete skvele variť lektvary, možno zachránite niekoho od horúčky. A keď vyhráte kockách všetky peniaze od miestneho výbercu daní? No, potom budete mať aspoň na novú zbroj, až vás za to budú naháňať stráže!

Prieskumník divočiny menom Jindra

Chcete nájsť všetky poklady? Budete musieť napnúť uši a otvoriť oči dokorán. Keď som raz cválala lesom, zazrela som medzi stromami obrys polorozpadnutej chatrče. Čisto zo zvedavosti som k nej zamierila, nadšená že tam možno bude poklad. Namiesto toho som o hodinu neskôr riešila dramatický príbeh s rodinným dedičstvom! Táto hra dokáže prekvapiť, keď to najmenej čakáte. Najlepšie veci v hre objavíte, keď budete jednoducho žiť vo svete a všímať si jeho detaily. Napríklad keď v krčme začujete, ako sa dvaja sedliaci sťažujú na podivné zvuky z lesa. Nikto vás nevyzve na akciu, žiadny výkričník sa neobjaví v denníku – buď sa zdvihnete a idete to preskúmať, alebo sa o tajomstve nikdy nedozviete. Raz som objavila šikovne schovanú mŕtvolu, o ktorej Jindra vyhlásil, že by sa mala nahlásiť richtáru. Žiadny quest, žiadne označenie, jednoducho si to pamätaj, inak prídeš o celkom slušnú odmenu. Pozor ale na perk "Objaviteľ" - berte ho, až keď máte svet prechodený krížom krážom. Tento perk vám síce okamžite odkryje mapu a vyznačí všetky zaujímavé miesta, ale zároveň tým prídete o to kúzlo objavovania. Ako keby vám niekto prezradil pointu detektívky na začiatku knihy! A potom sú tu easter eggy, ktoré vývojári z Warhorse rozsiali po svete ako veľkonočné vajíčka. Našli ste už legendárny meč zarazený v kameni? Alebo ste narazili na táborák, ktorý vyzerá podozrivo podobne ako tie z hry Dark Souls, vrátane meča zarazeného v ohni? V jednej jaskyni môžete dokonca nájsť kostru s klobúkom a bičom, ktorá podozrivo pripomína istého dobrodruha z klasických filmov. Najviac ma ale dostala skrytá lokácia, kde môžete nájsť kosti pravekých tvorov – čo je vlastne historicky korektné, pretože prvé fosílie boli skutočne objavované už v stredoveku, len ľudia nevedeli, čo presne našli. V hre nájdete dokonca aj stopy po vývojároch – pozrite sa pozorne na niektoré náhrobky alebo na nápisy v kostoloch a krčmách, často tam nájdete mená ľudí z tímu Warhorse. Kingdom Come: Deliverancia II jednoducho odmeňuje zvedavé povahy. A najlepšie na tom je, že väčšina týchto skrytých pokladov a príbehov nie je označená ako klasické úlohy - sú to jednoducho autentické čriepky sveta, ktoré čakajú, až ich objavíte. Takže vám radím - zosadnite občas z koňa, započúvajte sa do hovoru dedinčanov a nechajte sa unášať stredovekým svetom. Nikdy neviete, čo za ďalším kopcom čaká.

Dychberúca krajina

Keď sme pri tomto prieskume, grafika je neuveriteľná. Teda v zmysle, že som mala koľkokrát problém spoznať, čo je reálna fotka a čo screenshot. České lesy, lúky a skalnaté útvary Českého raja vyzerajú ako z rozprávky. Nikdy predtým nevyzerali digitálne Čechy tak kúzelne. Hrad Trosky na obzore vyzerá majestátne. Jeho dvojica veží sa týči nad krajinou ako strážcovia dávnych čias. Kutná Hora potom prekvapí detailne spracovanými úzkymi uličkami a živo pôsobiacim mestom. Dedina pôsobí zabývane a útulne. Dym stúpa z komínov, sliepky pobehujú po dvore, bielizeň sa suší na šnúrach. Pole sa vlní vo vetre a lesy šumia s každým poryvom. Vďaka pokročilým animáciám rastlín a stromov sa krajina nikdy neprestáva hýbať. Osvetlenie hrá v hre hlavnú rolu. Slnko presvitajúce medzi konármi stromov vytvára na zemi premenlivé vzory. V noci potom mesiac a hviezdy jemne osvetľujú krajinu. Pochodne a sviečky vrhajú teplé, mihotavé svetlo. Interiéry budov získavajú vďaka dynamickému osvetleniu úžasnú atmosféru. Efekty počasia vás vtiahnu do hry. Dážď bubnuje na strechy a vytvára kaluže. Možno by som bola radšej, keby v ňom bolo vidieť ďalej ako na päť krokov. A nebol tak ohlušujúci. Ale človek nemôže mať všetko. Každopádne hra je naozaj pastvou pre oči. Hlavne na Trosecku som sa niekoľkokrát pristihla, ako som sa zastavila a len pozerám na scenériu. Koľkokrát som si dala oraz od plnenia questov a len som sa tak bezcieľne potulovala krajinou a vychutnávala si, ako skvele a realisticky vyzerá. Navyše do hry pribudla jedna skvelá vec - a to je fotorežim. Teda, skvelá pre mňa, horšia pre stav môjho počítačového úložiska. Moja zložka na screenshoty sa totiž už počíta v gigabajtoch.

Hudba, ktorá sýti dušu

Hudobný sprievod v Kingdom Come: Deliverancia II vás vezme na emotívnu cestu stredovekými Čechami. Orchestrálne skladby nahrané v pražskom Rudolfíne znie majestátne a autenticky. Každý tón prináša atmosféru dávnych čias. Skladateľ Jan Valta opäť dokázal nemožné. Jeho melódie sa vám vryjú do pamäte a zostanú tam dlho po dohraní hry. Každá oblasť má svoj jedinečný hudobný motív. Český raj znie inak ako Kutná Hora. Bojové scény sprevádzajú burácavé chorály a dunivé bubny. Srdce vám búši v rovnakom rytme. Pokojné chvíle v prírode zdobia jemné flauty a sláčiky. Pri potulkách lesom počujete vtáčí spev a šumenie lístia. Všetko pôsobí naživo a prirodzene. Krčmy a krčmy ožívajú ľudovými piesňami. Opití dedinčania spievajú košilé odrhovačky. Šľachtické hostiny sprevádza elegantná dobová hudba. Posvätné miesta napĺňa velebný chorál. A v kumánskom tábore si môžete skúsiť maďarské ľudovky. Hudba plynule reaguje na dianie v hre. V nebezpečenstve zrýchli a zintenzívni. Pri objavovaní nových miest vás odmení triumfálnymi motívmi. Počas emotívnych scén podčiarkne každý pocit. Radosť, smútok, nádej i zúfalstvo. Zvuková kulisa stredoveku je úplne dokonalá. Rinčenie zbraní, dupot kopýt, volanie trhovcov. Všetko znie presne tak, ako má. Kingdom Come: Deliverancia II nie je len pastvou pre oči. Je to aj koncert pre uši.

Dabing alebo titulky?

To bola otázka, ktorá ma dlho trápila. Jednotku som dohrala v angličtine a znova si ju pred vydaním dvojky dala v slovenčine. A hoci úplne milujem Luka Dalea (VA Jána Ptáčka), Henricha jednoducho milujem v slovenčine viac. A tak som sa rozhodla pre dabing. A určite som neurobila chybu. V hre narazíte na veľké množstvo vecí, ktorých vtipnosť sa v anglickom origináli stráca. Hra bola jednoducho napísaná s citom pre slovenčinu a ide to na nej spoznať. A aj keď dabing niekedy pri vedľajších postavách trošičku pokrivkáva, pre samotnú imerziu som mu to odpustila. Predsa len, sme v Čechách, chcem počuť našu krásnu slovenčinu.

Niečo si želaj, padajú FPS

Hrať hru hneď po vydaní je vždy výzva. Ale ma celkom baví objavovať bugy v hrách. A aj tu som si užila. Občas sa stane, že NPC uviazne v animácii ako keby skamenelo pohľadom na Medúzu. Ja sama som uviazla na Šedivke pri prejazde nižšou bránou – nespadla som, len nešlo ísť dopredu ani dozadu. Niekoľkokrát sa mi podarilo prepadnúť textúrami alebo sa protivník zasekol o nejaký predmet, najčastejšie o strom. Občas sa tiež stane, že quest uviazne, pretože sa nespustí potrebný skript, ale väčšinou stačí nahrať posledné uloženie a všetko funguje ako má. Nie je nič zábavnejšie ako vidieť vážnu dejovú scénu, kde má Jindra nasadenú prilbu, ale vo cutscéne mu napriek tomu vejú vlasy vo vetre. Všetky tieto drobné nedokonalosti ale pôsobia skôr ako koreniaca prísada do inak výborného pokrmu – občas vás prekvapí, ale nikdy nepokazí celkový zážitok. Čo ma ale už veľmi nahnevalo, bolo padanie FPS. Prvá polovica hry bola úplne bez problémov, ale v druhej polovici hry, keď som vliezla do akejkoľvek miestnosti alebo menšieho priestoru, z obvyklých 80 FPS som sa prepadla napríklad na 10. Ak som stála na mieste, tak sa FPS zdvihli opäť na pôvodnú hodnotu, ale pri pohybe opäť prepad.

Inak čo sa týka celkovej optimalizácie, až na tie prepady v miestnostiach sa nemôžem sťažovať. Na mojej RTX 4070 hra pri ultra detailoch hladko prekračovala 80 snímok za sekundu. Skúšala som aj experimentálne nastavenie, ktoré posúva vizuálnu latku ešte vyššie – detailnejšie tiene, komplexné odrazy svetla, ostrejší obraz. Aj keď som dostala varovanie, že je to len pre najsilnejšie stroje, FPS sa prakticky nepohli. Pre majiteľov slabších zostáv mám dobrú správu - hra ponúka širokú škálu nastavení, takže aj na starších strojoch si užijete krásy českého stredoveku v rozumnej plynulosti. A pokiaľ si predsa len chcete vychutnať túto neuveriteľnú jazdu v čo najlepšej kvalite, bude to chcieť poriadnu hernú mašinu. Nemusí to ale stáť majland. Ako to? Stačí sa poobzerať po predvádzacom hernom počítači alebo po predvádzacom hernom notebooku . Tieto mašiny sú totiž iba raz vybalené a až o niekoľko desiatok percent lacnejšie.

Aké sú vlastne požiadavky na hru?

Procesor: Intel Core i7-13700K, AMD Ryzen 7 7800X3D

Grafika: NVIDIA GeForce RTX 4070, AMD Radeon RX 7800 XT

RAM: 32 GB

Hra zaberie 100 GB voľného miesta na SSD disku.

Hodnotenie:

Milujem, milujem, milujem, 10/10.

Po 169 hodinách strávených v českom stredoveku musím priznať - táto hra sa mi dostala pod kožu spôsobom, aký som nečakala. Ako stojím na kopci nad Kutnou Horou, zaliatu zlatistým podvečerným slnkom, a pozorujem stavbu chrámu sv. Barbory, uvedomujem si, že Kingdom Come: Deliverancia II nie je len hra – je to cesta časom, ktorá vás pohltí celú. Warhorse Studios priniesli pokračovanie, ktoré prekonáva pôvodný titul vo všetkých ohľadoch. Súbojový systém je teraz svižnejší a prístupnejší bez toho, aby stratil na hĺbke. Questy sú prepracované s toľkými vetvami a možnosťami, že som niektoré úlohy hrala opakovane, len aby som videla, čo by sa stalo "keby". Či už som sa plížila v tieňoch, vyjednávala s obchodníkmi, alebo stála v prvej línii bitky, cítila som, že som skutočnou súčasťou tohto sveta. Romance s Jánom Ptáčkom vo mne rezonuje ešte dlho po dohraní – spôsob, akým vývojári napísali tento vzťah, je citlivý, uveriteľný a hlboko ľudský. Ich spoločná cesta od prvých zábleskov priateľstva po rozvíjajúce sa city je vykreslená s takou jemnosťou, až som sa pristihla, že prežívam každý ich rozhovor s motýľmi v bruchu. Lokácie sú dych vyrážajúce – každý krok je odmenou pre oči. Či už sú to skaliská Českého raja alebo bohaté uličky Kutnej Hory, každý detail je vykreslený s láskou a starostlivosťou, ktorá svedčí o oddanosti vývojárov svojej vlasti. Kochala som sa každým metrom cesty, každou čistinkou a každým zapadnutým táborom, ktorý som objavila. A tá hudba! Orchestrálne score nahrané v pražskom Rudolfíne pod taktovkou Jana Valty dodáva hre ďalší rozmer. Či už ide o tiché momenty pri prieskume krajiny alebo o burácajúce chorály počas epických bitiek, soundtrack perfektne podčiarkuje atmosféru. Postavy, ktoré som počas hry stretla, sa mi vryli do pamäti – od drsných žoldnierov s mäkkým srdcom až po intrikujúcej šľachtice. Každá z nich má svoj príbeh a motivácia, ktoré dávajú zmysel. Vytvorila som si k nim vzťah, ktorý presahuje bežné herné NPC – zaujímalo ma, čo sa s nimi stane, a niektoré rozhodnutia ma stáli bezsennej noci. Po dohraní totálny pocit prázdnoty a stlačenia. Autori vdýchli stredovekým Čechám život. Nejde iba o kulisy pre vaše dobrodružstvo. Je to svet plný bolesti, radosti, lásky i nenávisti. Svet, ktorý si vás získa a nepustí. Svet, ktorý vám bude chýbať, keď hru dohráte.

Je to bez debát 10/10, a teraz ma, prosím, ospravedlňte. Musím sa vrátiť do roku 1403. V Kutnej Hore sa niečo chystá a Jindra tam nesmie chýbať.