The Thaumaturge – v koži čarodejníka v predvojnovej Varšave
Varšava v roku 1905 má veľmi ďaleko k pokojnému ideálnemu mestu. Je plná rozmanitých kultúrnych vplyvov a atmosféra v nej je naplnená nevôľou a napätím kvôli nadvláde cárskeho Ruska a stále sa prehlbujúcemu rozdeleniu medzi bohatými a chudobnými občanmi. Práve sem sa vracia scestovaný muž menom Wiktor Szulski, ktorý prichádza na pohreb svojho otca. Nič netušiaci Wiktor netuší, že sa týmto rozhodnutím zapletie do udalostí, ktoré môžu navždy zmeniť nielen jeho vlastný život, ale aj osud celej krajiny. Wiktor totiž nie je obyčajným človekom - je tajomným thaumaturgom, ktorý ovláda umenie čítania emócií a odháňania osobných démonov. Hra Thaumaturge vyšla vo februári a na svedomí ju má poľské štúdio Fool's Theory.
Veteráni z CDPR
Fool's Theory je poľské nezávislé herné štúdio, ktoré sa stalo známym svojimi inovatívnymi a zaujímavými titulmi. Štúdio vydalo už dve hry - prvá z nich bola Seven: The Days Long Gone, ktorá vyšla v roku 2017. Táto hra bola mixom RPG a stealth akcie s otvoreným svetom postapokalyptického ostrova. Seven: The Days Long Gone sa stretla s pozitívnymi ohlasmi a získala si značnú popularitu. Druhá hra od Fool's Theory je práve Thaumaturge a je ich najnovším projektom. Vo Fool's Theory pracuje tím skúsených veteránov, ktorí predtým pôsobili v poľskom štúdiu CD Projekt RED a spolupracovali na tvorbe prvého dielu The Witcher. Vďaka ich znalostiam a skúsenostiam dokáže štúdio Fool's Theory priniesť kvalitné a inovatívne herné zážitky. A nielen to – štúdio sa momentálne podieľa na toľko očakávanom remaku prvého dielu Zaklínača. Štúdio Fool's Theory sídli v poľskom meste Varšava, ktoré je známe svojou významnou hernou komunitou. Štúdio si kladie za cieľ vytvárať zážitky, ktoré poskytnú hráčom nové a nezabudnuteľné herné zážitky. Podarilo sa im to s Thaumaturgom? Poďme sa na to pozrieť.
Obávanie a nenávidenie čarodejníci
Ak je niečo pri poľských štúdiách už takou klasikou, tak je to hlavný hrdina, ktorého sa ostatní boja alebo ho priam nenávidia. Wiktor Szulski rozhodne nie je výnimkou. Nielen, že je obávaným thaumaturgom – čiže čarodejníkom, ktorý dokáže čítať emócie, tajné priania či dokonca niekedy aj myšlienky ľudí okolo seba, ale tiež patrí k rodine Szulskich, ktorá je známa zlým despotickým otcom. Aj on bol thaumaturgom a Wiktor tento dar zdedil po ňom. Vybraná spoločnosť vo Varšave sa však na thaumaturgy pozerá trochu zvrchu a obyčajní ľudia ich v mnohých prípadoch priamo nenávidia. V lepšom prípade si myslia, že thaumaturgia je nejaký druh šarlatánstva. Čo to ale vlastne teda je? Thaumaturg ovláda temné umenie. Nie je to ale zo dňa na deň. V prvom rade musí mať nejakú výraznú vadu. Na túto vadu sa zameria konkrétny upyr, ktorý sa Thaumaturgovi zjaví. Ten je potom jeho priateľom a sprievodcom a zdrojom sily. Moc Thaumaturga posilňujú salutori. Čo sú ale vlastne zač? Salutori sú v podstate démoni/bohovia/entity – akokoľvek si ich chcete pomenovať a majú rôzne schopnosti a moc. Niektoré môže Wiktor využiť v boji, pretože udeľujú poškodenie, iní zase sú schopní nepriatelia zmiasť či ich spomaliť a ešte iní vám pomôžu aj mimo boja. Napríklad, keď budete chcieť niekoho zastrašiť alebo zmanipulovať. Alebo posilniť nejakú jeho negatívnu vlastnosť. Každý Thaumaturg má svoj vlastný grimoár, kde si schraňuje všetky svoje vedomosti a schopnosti. Wiktor ten svoj nikdy nedá z ruky.
Spletitý príbeh
Hneď na začiatku hry sa ocitnete v zapadnutej dedinke, kam vás zavedie zkazka, že sa tam nachádza mocný liečiteľ, ktorý je schopný robiť zázraky. Máte totiž veľký problém - s vašim pôvodným Upyrom sa vám nedarí spojiť po tom, čo ste sa neúspešne snažili zajať jedného mocného salutora. Neviete, čo robiť a nemáte príliš sily. S týmto liečiteľom sa nakoniec naozaj stretnete a zistíte, že to nie je vôbec hocijaký človek – je to sám legendami opradený Rasputin. Majster hypnózy, vďaka ktorému obnovíte puto so svojim Upyrom. Onedlho potom vám príde smutný telegram – váš otec zomrel za záhadných okolností a vaša sestra očakáva, že príde na pohreb. Aj keď vzťahy s otcom máte ako Wiktor na bode mrazu, rozhodnete sa kvôli sestre prísť do vášho rodného mesta Varšavy a na vašej ceste vás nesprevádza nikto iný ako sám Rasputin. Vo Varšave na vás čaká hneď zo začiatku nie úplne príjemná atmosféra. Mesto je plné bojov robotníckej triedy proti buržoázii, búrlivým protestovaním poliakov proti rusom, politická situácia je viac ako nestabilná, ženy bojujú o svoje práva a do toho všetkého sa začne zo všetkých rohov Varšavy vynárať Wiktorova minulosť. A obzvlášť jeho komplikovaný vzťah s otcom, ktorý sa choval povýšene a despoticky – a to nielen k rodine. Jeho správanie sa premietlo aj do jeho podnikania a podivných známostí, vďaka ktorým sa na mladého Wiktora teraz mnoho ľudí pozerá cez prsty. Jeho otec, Stanislaw Szulski dokonca získal u mnohých ľudí za svojho života prezývku Satanislaw. Wiktor teda nemá ľahkú úlohu, ak chce vo Varšave zostať. Jeho rodina má mnoho nepriateľov. Navyše je tu ono záhadné úmrtie otca - zomrel totiž tak, že sa prechádzal po ulici a nešťastnou náhodou na neho spadol kus baraku, ktorý najskôr vybuchol. Alebo to nebola náhoda? A kde sa nachádza otcov grimoár, ktorý Wiktorovi odkázal v závete? Na to všetko budete musieť nájsť odpovede.
Každé rozhodnutie má dôsledky
Po dohraní ale môžem povedať, že hlavná dejová linka tejto hry je vlastne trochu plochá a bez výrazu. Napriek tomu , že jednotlivé úlohy, ako tie hlavné, tak tie vedľajšie, sú väčšinou skvele napísané a rozprávané, a ich rozuzlenie vás postaví pred zaujímavé morálne voľby, nejako sa mi nedarilo jednotlivé príbehy spojiť do celkového obrazca. A posledný akt bol tak príšerne uhnaný, že som si povedala, že táto hra by potrebovala aspoň jeden ďalší akt, aby dostatočne objasnila motivácia hlavných postáv a trochu prehĺbila ich vzájomné vzťahy. Okrem Wiktorovej sestry Lígie a priateľa Rasputina som si nedokázala utvoriť nejaké hlbšie puto k nikomu, takže mi vlastne ani vo výsledku veľmi nezáležalo na tom, čo sa s niektorými postavami stane. Koniec bol hlavne príšerne uponáhľaný a tak divne napísaný, že som mala pocit, že niektoré NPC postavy konajú úplne nelogicky a hlavne inak, než im určuje ich povaha. Nakoniec následky rozhodnutí, ktoré som urobila, vyplávajú na povrch a je potrebné vybrať si stranu na základe toho, kto prežil a čo ste boli schopní odhaliť. Žiaľ, udalosti sú trochu predvídateľné, pretože sa príliš nelíšia od historických udalostí, a aj keď príbeh ako tak zapadá, koniec je v podstate otvorený. A osudy niektorých postáv sú zvláštne.
Okienko do histórie Poľska
Čo sa hre rozhodne nedá uprieť, a pre mňa ako milovníčku histórie bolo veľkým bonusom, je práve historické zasadenie. Na každom kroku bolo jasné, že vývojári sa vyhrali so všetkými aspektmi a hru vytvorili s láskou k svojmu mestu. Väčšina nepovinných dokumentov, ktoré sa viažu ku skutočným dejinám Varšavy, poskytujú hráčom možnosť preskúmavať a prežívať bohatú históriu tohto mesta. V priebehu prehliadok je možné navštíviť nielen slávne monumenty, ale tiež preskúmať rôzne časti mesta od chudobných štvrtí a židovských obchodov až po luxusné sídla, stanice a cintoríny. Celá krásna paleta rôznorodých prostredí dýcha historickou autenticitou premenenou niekoľkými kľúčovými udalosťami, ktoré sa točia okolo existencie thaumaturgie. Postupne sa vám na mape odomkne niekoľko častí Varšavy, ktoré môžete voľne preskúmavať. Funguje tu systém času, takže nočná Varšava bude vyzerať inak ako tá denná. Aby sa vám nestalo, že nejaký historický monument alebo poznámku prešvihnete, množstvo z nich prichádza vo forme vedľajších úloh, ktoré sú ale časovo obmedzené. Vďaka tomu sa v koži Wiktora stretávate s veriacimi, navštevujete synagógy a stretávate sa s rôznymi frakciami, ktoré sa snažia oslobodiť Poľsko od Ruskej nadvlády. Postupne sa ocitáte v konflikte s tajnou políciou a prežívate vlastný kus búrlivého života, plného alkoholu, spevu a zábavy. Svoje dobrodružstvo si môžete spestriť konfrontáciami s rôznymi antagonistickými skupinami, ako sú gangy kozákov či miestnym policajnými zbormi. Na svojich cestách sa tiež stretnete s mnohými historickými postavami, od už spomínaného Rasputina až po samotného ruského cára. Zaujímavým prvkom, ktorý tu stojí za zmienku, je prepojenie jednotlivých zápiskov v denníku. Každý zápis nadväzuje na ďalšie a ponúka rýchle prekliky k súvisiacim informáciám. Vďaka tomu sa čitatelia dostávajú do hĺbky historických kontextov, politických intríg a premien spoločnosti. Tieto zápisky tak ponúkajú podrobnejší a hlbší pohľad na udalosti, ktoré sú len neznateľne prelínané do dialógov v otázke, čo a ako hra a nás samotné okolie vie vykresliť. K tomu sa pripájajú kresby, ktoré vizuálne dopĺňajú historické kontexty a prostredie, v ktorých sa príbeh odohráva. Samotné monumenty, na ktoré môžete vo svojich potulkách naraziť, potom dávajú možnosť pozrieť sa na akúsi 3D fotografiu daného miesta, ako vyzeralo práve okolo roku 1905.
Veľa behania a objavovania
The Thaumaturge je adventúra plná tajomstva a dobrodružstva. Hlavný hrdina, Wiktor, je schopný čítať emócie a spomienky nielen z ľudí, ale aj z predmetov. Týmto zvláštnym darom v ruke bude mať hráč vždy navrch. Stačí kliknúť pravým tlačidlom myši a aktivovať moc svojho magického grimoáru, ktorý odhalí cestu k zvolenej úlohe alebo nájde dôležité stopy vo svojom okolí. Každý predmet, ktorý je spojený s určitou emóciou, odhalí textovú skladačku príbehu. Keď hráč nájde dostatočný počet stôp, skladačka sa spojí a odomkne ďalšie možnosti dialógu a rozhodovania. Je však škoda, že hra neumožňuje hráčom samostatne preskúmať prípad svojimi očami. Počet stôp je pevne stanovený a hráč ich musí zhromažďovať vo vopred danom poradí bez možnosti interpretácie. Hoci je to trochu obmedzené, výsledné odpovede v rozhovoroch a rozhodnutia, ktoré hráči urobia, sú plne v ich rukách. To znamená, že sa hráči musia spoľahnúť na svoje schopnosti a rozhodovanie, aby dosiahli požadovaný výsledok. Hra ponúka rôzne dialógové možnosti, ktoré hráči môžu využiť pri rozhovoroch s postavami. V niektorých prípadoch hráči využijú špeciálne schopnosti Wiktora, ktoré postupom času získava. Tieto schopnosti rozširujú možnosti interakcie s herným svetom a prinášajú nové a zaujímavé spôsoby, ako riešiť prípady. Je dôležité si dávať pozor a naozaj skúmať Varšavu kúsok po kúsku, pretože jednotlivé dieliky skladačky vám môžu ľahko uniknúť. Herný obsah je pomerne bohatý. Okrem hlavnej dejovej linky je tu aj množstvo vedľajších úloh alebo len rôznych tajomstiev, ktoré môžete po celej Varšave postupne odhaľovať. Vo vedľajších úlohách odhaľujete páchateľov rôznych zločinov. Pátrate po vrahoch či zlodejoch alebo pomáhate starým známym. Ide o vítané spestrenie.
Vylepšovanie schopností
Okrem schopnosti čítať spomienky, Wiktor má aj schopnosť manipulovať s emóciami ľudí. Emócie sú v hre rozdelené do štyroch kategórií: srdce, myseľ, skutok a slovo, predstavujúce jednotlivé štatistiky Wiktorovho charakteru. Pokiaľ má daná štatistika dostatočne vysokú hodnotu, Wiktor môže priamo ovplyvniť emócie určitej osoby. V hre však existujú postavy trpiace nejakou chybou, ktorá ovplyvňuje celý ich život. Ide buď o nejakú posadnutosť alebo určitý životný štýl ako je napríklad náboženský fanatizmus, ctižiadosť, agresia, depresia a odovzdanosť alebo iné. Wiktor môže túto chybu odstrániť, čo má zásadný vplyv na správanie danej osoby. Stručne povedané - pokiaľ im túto vadu odoberiete, už nikdy nebudú ako predtým. Čo je ale oveľa dôležitejšie je fakt, že dané vady priťahujú salutory, ktorí sa potom na tejto vade priživujú. Wiktor má schopnosť spolu s odobranou chybou ovládnuť aj daného salutora. Tým sa odomknú ďalšie možné upgrady a najmä salutora je možné použiť v boji alebo pre manipuláciu s ostatnými ľuďmi. Je dôležité spomenúť, že aj Wiktor má svoju vlastnú vadu – pýchu, ktorú hráč posilňuje výberom zvýraznených odpovedí počas rozhovorov. Táto chyba môže viesť k tomu, že Wiktor stráca inteligenciu a pôsobí ako úplný idiot, čo je trochu sklamanie, pretože nie je možné túto chybu zmeniť. Na rozdiel od nedostatkov iných postáv, ktoré môžete odstrániť a ktoré poskytujú pasívne bonusy, Wiktorova vada neponúka žiadnu priamu výhodu vo vašom správaní. Nejde ich používať priamo. Ono totiž vôbec celá RPG zložka nie je žiadna sláva. Získavanie stôp, štúdium dokumentov, plnenie úloh a súboje hráči prinášajú skúsenosti, ktoré je možné investovať do jednej zo štyroch vlastností, spomínaných skôr. Avšak rozhodovanie o investovaní skúseností môže prísť ako zbytočné, pretože skúsenosti sú prakticky všade dostupné. Napríklad splnením vedľajších úloh môžete mať všetky vlastnosti na maximálnej úrovni a tým pádom aj prístup ku všetkým dialógovým možnostiam.
Zber salutorov
Dostávame sa k najlepšej časti hry, aspoň pre mňa osobne, a to bolo stopovanie a zber salutorov. Existuje ich v hre presne osem, pričom každá ľudská slabosť je zastúpená dvoma z nich. Avšak, nie je požiadavkou scenára, aby hráč získal všetky tieto bytosti na svoju stranu. Salutori sa objavujú ako v kľúčových momentoch hry, tak v množstve vedľajších úloh, a často sa hráči ponúka viac ako jedna cesta, ako s týmito postavami naložiť. Niekedy môže alternatívne riešenie, iné ako získanie salutora pre hrdinovu vec, pôsobiť na dej hry a jej postavy oveľa zmysluplnejšie. Dizajn týchto salutorov je jedným z najzaujímavejších aspektov hry. Autori sa nechali inšpirovať radom legiend a mytologických postáv, ktoré sú súčasťou rôznych kultúr. Okrem bytostí ako je Upyr alebo Lelk, hra ponúka stretnutie s postavami akou je Morana, Veles a pod. Upyr má k hlavnému hrdinovi, ktorý nesie meno Wiktor, zvláštne blízko. Je to postava, ktorá sa mu neustále zjavuje a nadväzuje s ním akúsi komunikáciu - hoci väčšinou komunikuje skôr tým, že tichounce klope prútikom, zatiaľ čo Wiktor je ten, kto skutočne hovorí. Napriek tomu tento vzťah medzi rozmaznaným šľachticom a postavou, ktorá pripomína vyschnutú mŕtvolu stojacu Wiktorovi na ramene, pridáva hre značnú hĺbku, a rozhovory medzi nimi sú pútavou časťou celého zážitku. Herné mechaniky okolo salutorov sú tiež príťažlivé. Každý salutor má k dispozícii štyri špecifické schopnosti, ktoré sú pevne dané a neslúžia k ničomu inému, než k určitému strategickému využitiu v boji. Rovnako ako hlavný hrdina, aj salutori majú možnosť vykonať v rámci jedného herného ťahu dve akcie - jednu vlastnú a jednu za asistencie vybraného salutora. Hra však neobsahuje triviálny systém typu kameň, nožnice, papier. To, čo sa mu trochu podobá, sú špecifické schopnosti, ktoré môžu byť v rôznych situáciách výhodné proti rôznym nepriateľom, ale celkovo je systém boja navrhnutý tak, aby podporoval strategické myslenie a kreatívny prístup k riešeniu konfliktov. Spojenie medzi hrdinom a jeho paranormálnymi spojencami, dodáva hre značnú hĺbku a rozmanitosť. Hráči majú možnosť preskúmať rôzne vzťahy a výhody, ktoré prinášajú spoločníci z radov salutorov, a to všetko v kontexte bohato prepracovaného príbehu a sveta, ktorý je plný legiend, umytí a mágie.
Ťahový systém súboja
Keď sa s niekým pustíte do boja, prepne sa hra do ťahového, statického módu. Opäť nejde o nič zložité. Postavy majú dve hlavné štatistiky – životy a sústredenia. Životy fungujú tak, ako sme zvyknutí zo všetkých ostatných hier – keď sú vyčerpané, protivník je vyradený z boja. Pokiaľ dôjde sústredeniu Wiktorovi, dostane zásadný debuff. Pokiaľ zase nepriateľovi, ide mu zasadiť extra silný úder. Celý bojový systém je postavený na časovej osi. Máte možnosť vykonávať rýchle a pomalé údery, znižovať sústredenie, nanášať oslabenie a používať špeciálne údery. Každá taktika trvá rôzne množstvo času, rovnako ako protiútoky nepriateľov. Podobne ako v hre Slay the Spire, vidíte vopred, čo sa stane, a musíte premýšľať, ako na to reagovať. Postupne získavate prístup k zložitejším kombináciám, ktoré majú až tri kroky. Keď napríklad vykonáte trikrát rýchly úder za sebou, každý bude iný. Ak však použijete inú schopnosť, kombinácia sa preruší a začínate znova od začiatku, čo môže byť výhodné. Každý krok môžete vylepšovať prostredníctvom získavania bonusov, ktoré získate zvyšovaním úrovne jednej z chýb. U súbojov je ale tiež treba premýšľať, pretože na rôznych súperov zaberajú rôzne ability, a ak použijete zlú, neutrhnú takmer žiadne poškodenie. Niekto napríklad utŕži znížené poškodenie, kým naň nezaútočíte salutorom z podskupiny srdca, iný zase nemôže dostávať debuffy, kým na neho nevykoná akciu niekto zo skupiny slova. Nie je ale treba nič zložito vymýšľať, u každého nepriateľa je vždy jasne napísané, čo presne jeho odolnosť robí a koho na ňu použiť. Súboje som si celkom užívala. V priebehu hry však mi už prišli veľmi repetitívne, a to hlavne keď som prišla na systém, ako využiť silu salutora a dobrú kombináciu útokov tak, aby som ľahko prešla akýmkoľvek súbojom. Vo väčšine prípadov stačilo rozprášiť odhodlanie toho najsilnejšieho nepriateľa, ktorý potom dostával obrovské poškodenie. Čo je ale za mňa ešte horšie, je potom prečo vlastne bojujete. Väčšinu času budete za zvláštnych okolností bojovať s bezvýznamnými postavami. Jednoducho stojí vo dverách a zrazu s nimi začnete mať bitku. Idete do baru, chcete sa porozprávať so štamgastou, ten vás pošle do hája a zrazu zase bitka. Prechádzate rozkopanou ulicou, kde niekto močí na lampu, on vás osočí zo šmírovania a zase stará dobrá bitka. Alebo vás oslovia vandráci s tým, že máte super topánky a že vám ich vezmú, bác zase bitka. V polovici prípadov to vôbec nedávalo zmysel a vyzeralo to, že si jednoducho vývojári povedali - hele, dlho nebol žiadny súboj, jednoducho tam dáme teraz náhodnú bitku.
Nádherný vizuál a skvelá atmosféra
K vizuálu nemám jedinú pripomienku, snáď len to, že ma prekvapilo, že hra beží na Unreal Engine 5. Keď sa prechádzate špinavými cestami v polozabudnutej horskej dedine, cítite prítomnosť minulosti. Vidíte rozpadajúce sa domy, zabudnuté chodníky a ošúchané uličky. Celé prostredie tu pôsobí ponurým dojmom, ktorý umocňuje atmosféru tajomna a neznáma. Pritom vám za každým rohom vyvstane niečo nové, niečo, čo vás núti pátrať ďalej a ďalej. V sedlaných uliciach Varšavy zase na vás dýchne atmosféra života mesta, krása a výnimočnosť. Historické budovy sa týčia okolo vás, svietiace pouličné lampy dodávajú tomuto prostrediu tajomnú a príjemnú atmosféru. Vizuálna stránka hry je skrátka dokonalá. Skvelý výkon Unreal Engine 5 umožňuje dôkladne stvárnenú grafiku, ktorá je doslova oku lahodiaca. Voda, škvrny, odlesky, všetko je navrhnuté s maximálnou precíznosťou a detailnosťou. Pri prechádzaní mestom si nemôžete nevšimnúť úplne realistické efekty a dokonalé osvetlenie. Celkový pohľad na Varšavu je jednoducho dych vyrážajúci. A aj napriek tomu, že hlavný dôraz je klamaný práve na izometrický pohľad, nemožno len oceniť úsilie a starostlivosť, ktorú tvorcovia venovali všetkým detailom. Pri súbojoch je možné si všimnúť, že stromy a ďalšie prvky mali špeciálnu starostlivosť práve kvôli izometrickému pohľadu. Necháva vás to premýšľať nad tým, koľko práce bolo vložených do tvorby takého prostredia a akým spôsobom vytvára autentickú atmosféru. Nechýbajú ani rôzne spomienky na denný život, kedy napríklad po návšteve absintového baru, čističa topánok, kaderníka a mnohých ďalších dostanete do zbierky ilustráciu ukazujúcu denný život z roku 1905. Čo ma naopak veľmi nepotešilo, boli samotné postavy. Salutori, Rasputin aj Wiktor vyzerajú pomerne dobre, avšak zvyšok postáv v hre som od seba pomaly nerozoznávala, pretože mali všetci rovnaké tváre. Ani animácie nevyzerali príliš dobre - postavy (a to vrátane Wiktora) majú snáď len dva výrazy tváre. Čo sa týka hudby, bola som až ohromená. Dobová orchestrálna hudba s vokálmi dokonale dokresľovala celkový dojem, ktorý som mala z prehliadania mesta. Čo ma osobne trochu zamrzelo, bola absencia poľského dabingu, k dispozícii bol iba anglický. Aj tak bol dabing na veľmi slušnej úrovni.
Technický stav
Hra sa objavila na Steame vo februári, čo znamená, že je len dva mesiace vonku. S tým sa samozrejme, ako už sme bohužiaľ zvyknutí, spája rad technických nedorobkov. Hneď zo začiatku ma potrápil error, vďaka ktorému hra nešla vôbec spustiť. Nakoniec som vyriešila kompletnú preinštalovanie hry, čo nakoniec zabralo. Občas vypadával aj dabing postáv alebo sa pohyb Wiktora natoľko spomalil, že nebolo možné s hlavným hrdinom vôbec chodiť. Tiež sa mi niekoľkokrát stalo, že som sa zasekla na neviditeľnom objekte priamo uprostred mapy a nešlo jednoducho nijako ísť ďalej. Bohužiaľ takých nedorobkov je hra ešte pomerne plná a budeme si najskôr musieť počkať na opravný patch. Je to škoda, pretože také drobnosti hre ako celku dosť škodia. Na druhú stranu som našťastie nenarazila na žiadny zásadný príbehový bug, ktorý by mi znemožňoval dohranie hry.
Rozbehnem to?
Hra The Thaumaturge je novinkou na trhu a využíva najnovší herný engine Unreal Engine 5. To znamená, že pre optimálne nasadenie tejto hry budete potrebovať vhodný herný hardvér. Pracovné počítače alebo notebooky s integrovanou grafikou sa pri pokuse o spustenie hry môžu stretávať s problémami. Avšak nie je potrebné zúfať, ak váš súčasný hardvér nestačí, vždy si môžete zaobstarať nový herný stroj. A to dokonca aj lacno. Ako je to možné? Poobzerajte sa po predvádzacom hernom počítači alebo predvádzacom hernom notebooku . S výraznou zľavou môžete získať výkonné herné zariadenie, ktoré Thaumaturge aj iné podobné hry rozbehne bez jedinej chybičky. Aké sú teda požiadavky?
PROCESOR: AMD Ryzen 5 3600/ Intel i5-10400F
GRAFIKA: Nvidia RTX 3060 Ti
RAM: 32
Hra zaberie 25 GB na SSD disku.
Hodnotenie:
Celkovo som si hranie veľmi užila, páčil sa mi úplne nekonvenčný nápad s thaumaturgiou aj unikátny a mimoriadne prepracovaný svet, kombinujúci históriu a temné fantasy. Užila som si aj spracovanie dobových spoločenských tém a komplexný pohľad na vtedajšiu spoločnosť. Potešila ma konzistentná kvalita hlavných i vedľajších úloh, vrátane skvele napísaných dialógov. Naopak ma sklamala rôznorodosť nepriateľov a hlavne extrémne urýchlený a nedotiahnutý záver príbehu. Hru by som určite odporučila a ja sa k nej ešte rozhodne niekedy vrátim.