Tvoje hry nie sú tvoje: Keď si herní giganti robia, čo chcú

Toto asi nikoho nepoteší. Zaplatíte za hru stovky korún, zapnete svoje herné počítače a herné notebooky , stiahnete si ju, nainštalujete a užívate si jej hranie. Potom ale hra nie je pre štúdio taká zárobková, a tak sa rozhodnú vypnúť servery. A vy s tým nezmôžete nič. Nekúpili ste si totiž hru. Iba možnosť využívať digitálnu licenciu hry. Ktorú ale môžu herné štúdiá kedykoľvek zrušiť. Tiež vás to štve? Budeme sa rozprávať o tom, ako digitálna distribúcia zmenila pravidlá hry a prečo sa niektoré firmy správajú, ako by hráči boli len čísla v účtovníctve.

Ubisoft a ich famózne podmienky

Francúzska spoločnosť Ubisoft si v licenčnej zmluve s koncovým užívateľom vyhradzuje právo kedykoľvek z akéhokoľvek dôvodu ukončiť vašu licenciu na hru a navyše požaduje, aby ste okamžite odinštalovali a zničili všetky kópie produktu, ktoré máte. Áno, aj tie, ktoré máte kúpené a stiahnuté. Je to tak surreálne, až to znie ako zlý vtip. Ale nie je. Toto nie je žiadna novinka – tá klauzula je v EULA dokumente už viac ako 10 rokov. Jednoducho si ju nikto nevšímal. Kým sa to nedostalo na internet a nezačalo sa o tom hovoriť. Až potom sa Ubisoft ozval s vysvetlením, že vraj túto klauzulu aktuálne preskúmava ako súčasť snáh zaistiť, aby ich pravidlá zodpovedali očakávaniam hráčov. Asi by mali začať od začiatku. Pretože za posledných päť rokov sa hodnota Ubisoftu prepadla o neuveriteľných 88 percent. Náhoda? Myslím, že nie.

EA a ich vlastné pravidlá

Electronic Arts to má podobne. Spoločnosť EA môže akúkoľvek službu kedykoľvek ukončiť, a to s minimálne 30-dňovým oznámením buď prostredníctvom e-mailu alebo na ich servisnej stránke. Aspoň vás vopred upozorní. To je viac, než robia ostatní. Ale pozor, ak niečo pokazíte, dostanete sa do problémov rýchlo. Ak EA zistí, že ste porušili zmluvu alebo na vašom účte došlo k nezákonnému, nevhodnému či podvodnému použitiu služieb, môže vám vypovedať prístup k akýmkoľvek službám alebo k vášmu účtu. A tu je ten háčik - nebudete mať nárok na vrátenie peňazí. Nie je to fér? Možno nie. Ale také sú pravidlá ich ihriska.

Steam konečne hovorí pravdu

Zaujímavé je, ako sa k veci postavil Steam. Valve začal explicitne upozorňovať v nákupnom košíku: „Zakúpením digitálneho produktu v službe Steam získate licenciu na jeho používanie“. Toto je presne to, o čom sa bavíme. Nakoniec niekto hovorí jasne. Valve sa týmto chcela globálne pripraviť na nový zákon, ktorý čoskoro vojde do platnosti v americkom štáte Kalifornia. Ten má zákazníkov chrániť pred klamlivou reklamou a bude vyžadovať od digitálnych distribútorov obdobné explicitné upozornenie. Možno by podobný zákon neškodil aj u nás.

Čo to vlastne znamená pre nás hráča

Realita je jednoduchá. Keď si kúpite hru digitálne, nedostávate kus softvéru do vlastníctva. Dostávate iba povolenie na použitie. A toto povolenie môže byť kedykoľvek odobraté. Niekedy s dôvodom, niekedy bez. Vec je v tom, že za tých pár stoviek alebo tisíc korún si myslíme, že kupujeme hru. V skutočnosti si prenajímame právo ju hrať. A prenájom môže kedykoľvek skončiť. Niektorí hráči na to prišli už skôr - napríklad keď Ubisoft ukončil servery pre The Crew a hra jednoducho prestala fungovať. Naraz ste z majiteľa hry stali majiteľa nepoužiteľného kusu dát na disku.

Prečo sa to deje

Firmy argumentujú ochranou duševného vlastníctva a boji proti pirátstvu. To znie rozumne. Ale realita je zložitejšia. Ide často o kontrolu a peniaze. Keď máte hry ako službu, môžete za ne účtovať pravidelne. Predplatné je jednoducho výnosnejšie ako jednorazová platba. Philippe Tremblay, riaditeľ predplatného Ubisoft, v rozhovore vysvetlil, že hráči sa musia naučiť akceptovať, že nevlastnenie hry môže byť nový štandard. Podľa neho sa hráči postupne odnaučujú vlastniť hry vo fyzickej podobe, čo je kľúčový krok. To je celkom drzé vyhlásenie. Mali by nám hovoriť, čo máme akceptovať? Pozerám sa na toto a premýšľam – kedy sme sa dostali do bodu, keď firmy otvorene hovoria, že si želajú, aby sme nevlastnili veci, za ktoré platíme? A hlavne – prečo to tolerujeme?

Ďalšie problémy na obzore

Nie je to len o jednotlivých hrách. Celý herný priemysel smeruje k modelu predplatného. Microsoft má Game Pass, Sony PlayStation Plus, EA má EA Play. Všetko krásne zabalené, všetko pohodlné. Ale čo sa stane, keď prestanete platiť? Stratíte prístup ku všetkému. Ešte horšie je, keď firma skrachuje alebo sa rozhodne službu ukončiť. Google Stadia je perfektný príklad. Ľudia tam kúpili hry a potom celá platforma zmizla. Google síce vrátil peniaze, ale nie všetci sú tak ohľaduplní.

Iniciatíva "Stop Killing Games"

Našťastie sa našli ľudia, ktorým toto vadí. Iniciatíve „Prestaňte ničiť hry“ sa podarilo nazbierať potrebný milión podpisov, aby sa požiadavkou zaoberala Európska komisia. Hlavným cieľom iniciatívy je zabezpečiť, aby hry zostali funkčné aj po ukončení oficiálnej podpory zo strany vydavateľov. Je to dobrý začiatok. Možno sa konečne niečo zmení.

Fyzické kópie už nie sú riešenia

Možno si hovoríte, že jednoducho budete kupovať fyzické kópie. Ale ani to nie je úniková cesta. Aj pri boxových verziách často dostávate len kľúč a odkaz na stiahnutie. A podmienky sú rovnaké. Plus veľa hier vyžaduje online aktiváciu a prepojenie s účtom vydavateľa. Takže ani s diskom v ruke nie ste v bezpečí. Jednoducho už to nie je ako kedysi. Nová doba, nové problémy.

Čo s tým môžeme robiť

Najjednoduchšia rada? Čítajte si podmienky. Áno, je to otrava. Ale aspoň budete vedieť, do čoho idete. Nakupujte hry na GOGu. A podporujte iniciatívy ako "Stop Killing Games". Možno sa časom niečo zmení. Môžete tiež hlasovať peňaženkou. Ak sa vám nepáči, ako sa firma chová, jednoducho jej nedávajte peniaze. To je najjednoduchší spôsob, ako vyjadriť nesúhlas. Ubisoft má problémy s predajmi už teraz. Možno si časom spočítajú, že hráča štvaní nevypláca. Ďalšia možnosť je podporovať nezávislých vývojárov a menšie firmy, ktoré ešte nepodľahli túžbe kontrolovať každý kúsok vášho herného zážitku. India hry často ponúkajú DRM-free verzie, ktoré si skutočne môžete nechať. A potom je tu GOG. Galaxy od CD Projektu predáva hry bez DRM, takže si ich môžete stiahnuť a mať navždy. Je to jeden z mála obchodov, ktorý ešte rešpektuje myšlienku digitálneho vlastníctva.

Právna stránka veci

V Európe máme našťastie silnejšiu ochranu spotrebiteľov ako inde. Podľa európskych zákonov nemôže firma len tak zmeniť podmienky zmluvy bez vášho súhlasu. Ale v praxi sa s tým firmy veľmi neparážajú. Upraví EULA, pošlú e-mail a je hotovo. Niektoré krajiny sa ale začínajú brániť. Francúzsko napríklad uznalo, že digitálny obsah môžete predať ďalej, rovnako ako fyzický. Zatiaľ je to skôr výnimka, ale trend je povzbudivý.

Budúcnosť vlastníctva hier

Možno sa digitálna distribúcia časom upraví smerom k férových podmienkam. Možno nie. Jedno je jasné – súčasný stav nie je udržateľný. Hráči si začínajú uvedomovať, že platia za niečo, čo vlastne nedostávajú. Generácia, ktorá vyrástla s fyzickými hrami, toto jednoducho neprijme. Mladší hráči možno áno, pretože nepoznajú nič iné. Ale aj oni časom zistia, že niečo nie je v poriadku, keď im zmizne obľúbená hra z knižnice. Zmena príde, až bude dosť ľudí riešiť, že toto jednoducho nie je v poriadku. Dovtedy si každý rozmyslíme, či chceme investovať do licencií, ktoré nám môžu kedykoľvek odobrať. A možno si občas zálohujeme hru, na ktorej nám záleží. Pre istotu.

Pretože toto už nie je len o hrách. Je to o tom, kto má kontrolu nad vecami, za ktoré platíme. A zatiaľ to nevyzerá, že by sme to boli my.