Európska komisia povedala hráčom nie. Stop Killing Games ale skladá zbrane len nepatrne

Hráči si na chvíľu mysleli, že vyhrali. Petíciu podpísalo vyše milióna ľudí, téma sa dostala až na najvyššiu úroveň Únie a vyzeralo to, že vydavatelia budú konečne musieť niesť zodpovednosť za hry, ktoré jedného dňa svojvoľne vypnú. No a potom prišiel chladný sprchovací prúd. Európska komisia v polovici júna oznámila, že žiadny nový zákon na ochranu hier chystať nebude. Pre iniciatívu Stop Killing Games je to tvrdá rana. Koniec to ale rozhodne nie je, a možno to nie je ani taká veľká prehra, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Ako to celé začalo

Poďme si pripomenúť, kde sa vôbec vzal celý ten poprask. Spúšťačom bola závodná hra The Crew od Ubisoftu. Vydavateľ sa totiž rozhodol natrvalo vypnúť jej servery, a pretože titul vyžadoval pripojenie k internetu aj v singleplayeri, hráči zostali doslova s prázdnou rukou. Ľudia, ktorí si hru riadne kúpili, zrazu nemali nič. Žiadny offline režim, žiadna náhrada, nula. A presne táto frustrácia dala vzniknúť kampani, ktorú rozbehol youtuber Ross Scott, známy skôr pod prezývkou Accursed Farms . Jeho myšlienka bola jednoduchá. Keď si niečo kúpim, malo by mi to zostať funkčné aj potom, čo vydavateľ stratí o produkt záujem. Nič viac, nič menej. Kampaň postupne nabrala obrovský spád. Počas tohto roka prekročila hranicu zhruba 1,3 milióna overených podpisov , čím sa dostala k oficiálnemu prerokovaniu v inštitúciách Európskej únie. To je samo o sebe úspech, aký sa podobným občianskym iniciatívam podarí málokedy. Téma prešla vypočutím v Európskom parlamente aj plenárnou debatou a všetko smerovalo k tomu, že Komisia vynesie nejaký verdikt.

Čo vlastne Komisia rozhodla

A verdikt prišiel. Bohužiaľ pre hráča ten menej priaznivý. Európska komisia vyhlásila, že v tejto chvíli nemôže navrhnúť zákonnú povinnosť, ktorá by vydavateľa nútila držať hry hrateľné aj po ukončení ich komerčnej podpory. Ako hlavný argument uviedla ochranu duševného vlastníctva. Podľa európskeho autorského práva totiž majú držitelia práv výhradnú kontrolu nad svojimi dielami, a to predstavuje celkom zásadnú prekážku. K tomu Komisia pridala obavy o dôverné firemné informácie, náklady vydavateľov a možno aj bezpečnostné riziká. Celé to zhrnula slovom, ktoré zaznieva až prekvapivo často: neprimerané . Nútiť firmy udržiavať hry funkčné donekonečna by vraj nebolo primerané. Komisia zároveň pripomenula, že európske právo už dnes obsahuje množstvo nástrojov na ochranu spotrebiteľov . Patria sem požiadavky na transparentnosť, pravidlá pre dĺžku a ukončenie zmlúv alebo možnosť vrátenia peňazí, pokiaľ vypnutie hry odporuje dohode či rozumnému očakávaniu zákazníka. Inými slovami, Komisia hovorí, že namiesto vymýšľania novej legislatívy by stačilo lepšie vymáhať tú, ktorú už máme. Na papieri to znie rozumne. V praxi to ale hráčom, ktorí prišli o svoju obľúbenú hru, veľmi nepomôže.

Podozrivé načasovanie jednej schôdzky

Tu prichádza na rad detail, ktorý nezostal bez povšimnutia. Pár dní pred zverejnením stanoviska sa uskutočnilo stretnutie medzi zástupcami Komisie a herného priemyslu, vrátane samotného Ubisoftu. Stretnutie bolo takzvane na pozvánku a zástupcovia iniciatívy Stop Killing Games naň pozvaní neboli. Rovnako chýbali novinári aj nezávislí pozorovatelia. Načasovanie aj uzavretý charakter rokovaní pochopiteľne rozprúdili vlnu kritiky. Časť komunity si nedá vziať, že tu niečo zaváňa stretom záujmov. Súvislosť sa nedá tvrdiť s istotou, ale ten dojem v ľuďoch skrátka zostal.

Prečo to ešte nie je koniec

A teraz tá lepšia správa. Organizátori kampane rozhodnutie Komisie očividne čakali a mali pripravený plán B. Ross Scott to vystihol celkom trefne, keď naznačil, že stanovisko Komisie vlastne toľko neváži. Dôvod? Iniciatíva má totiž ešte jednu cestu, ako svoje ciele presadiť, a vedie cez Európsky parlament. Ten síce nemôže rozhodnutie Komisie len tak otočiť, môže ale začleniť požiadavky kampane do pripravovanej legislatívy. Hovorí sa hlavne o takzvanom Digital Fairness Act , teda o akte, ktorý má modernizovať ochranu spotrebiteľov v digitálnom svete. Ciele na klamlivé dizajnové triky, problematické predplatné, neférové zmluvné podmienky a podobné nešváry. A práve sem by podľa zástancov mohli prekĺznuť aj požiadavky na životnosť digitálne predávaných hier. Čo je možno najzaujímavejšie, kampaň tvrdí, že má v parlamente väčšinovú podporu. Nedávno vraj dokonca 45 europoslancov podpísalo výzvu na legislatívnu akciu. Pokiaľ je to pravda, potom má Stop Killing Games stále slušne rozohrané. Komisia navyše sľúbila, že do konca roka začne rokovania s vydavateľmi, vývojármi aj spotrebiteľskými organizáciami. Cieľom má byť dobrovoľný kódex správania , ktorý by riešil, ako sa s hrami nakladať na konci ich života. Nie je to záväzný zákon, to si priznajme. Ale je to aspoň nejaký pohyb správnym smerom.

Bitka sa vedie aj za oceánom

Zaujímavé je, že podobný boj prebieha aj inde. V Kalifornii sa prejednáva návrh, ktorý by mohol zmeniť spôsob predaja digitálnych produktov a rozšíriť informačné povinnosti firiem voči zákazníkom. A pretože Kalifornia udáva tón celej technologickej brandži, prípadné nové predpisy by mohli mať dopad ďaleko za hranicami jedného štátu. Organizátori preto sledujú tamojší vývoj ako ďalší dôležitý front. Medzitým vo Francúzsku pokračuje žaloba spotrebiteľskej organizácie UFC-Que Choisir práve kvôli kauze The Crew , takže tlak na Ubisoft nepoľavuje ani súdnou cestou. Pre hráčov z toho každopádne plynie jedno praktické poučenie. Tituly, ktoré fungujú offline a nikto vám ich nemôže vypnúť, si zaslúži miesto na disku, a tak nie je od veci mať doma slušný herný počítač alebo herný notebook s vlastnou knižnicou.

Nový boj za slobodný internet

A do tretice niečo, čo celú vec posúva ešte ďalej. Popri kampani zameranej na hry oznámili jej ľudia vznik novej iniciatívy s názvom Stop Killing The Internet . Tá reaguje na silnejúce snahy vlád regulovať online priestor cez vekové overovanie, časové obmedzenia a ďalšie formy kontroly. Zakladatelia kritizujú hlavne povinné overovanie identity cez občianky a podobné doklady . Podľa nich to vytvára nové bezpečnostné riziká a vedie k zhromažďovaniu citlivých údajov. Upozorňujú aj na snahy obmedzovať prístup k platformám ako YouTube, Twitch, Discord alebo Reddit. Ochrana detí sa vraj čoraz častejšie používa ako zámienka pre opatrenia, ktoré zasahujú do súkromia úplne všetkých.

Čo si z toho odniesť

Internet je dnes viac než len zábava. Je to priestor pre vzdelávanie, spoločenský život aj verejnú debatu , a presne to chcú organizátori zachovať. Oficiálne stránky hnutia sa majú spustiť v priebehu pár nasledujúcich dní. Uvidíme teda, či má táto nová vlna rovnakú energiu ako tá prvá. Nech už to dopadne akokoľvek, vlastné zariadenie pod kontrolou skrátka stále niečo znamená, takže ak plánujete obmenu, dobre poslúži aj cenovo dostupný notebook alebo stolný počítač . Jedno je ale isté. Hráči, ktorým nie je ľahostajné, čo sa s ich hrami a ich dátami deje, len tak nezmiznú. A to je možno tá najdôležitejšia správa zo všetkých.